Štiavnicko dnes

V TOMTO ROKU SI PRIPOMÍNAME 265.VÝROČIE OD SMRTI MAJITEĽA KAŠTIELA A ŽUPANA HONTIANSKEJ ŽUPY ANDREJA KOHÁRYHO KTORÝ ZOMREL ZASADIL SA PRESTAVBU RODOVÉHO SÍDLA VO SVATOM ANTONE A POCHOVANÍ JE V BANSKEJ ŠTIAVNICI

Andrej Koháry sa narodil v roku 1694 na Čabradskom hrade a zomrel 21.decembra 1757 vo Svätom Antone a pochovaný v Banskej Štiavnici.

Andrej Koháry sa narodil v roku 1694 na Čabradskom hrade. Štúdium absolvoval v jezuitskom kolégiu v
Olomouci. Tak ako všetci jeho predkovia, aj on bol vojakom telom i dušou. V roku 1715 vstúpil do
cisársko-kráľovskej armády a stal sa členom kyrysníckeho pluku Adama comte Condrecourt s hodnosťou
poručíka.
V roku 1716 bojoval proti Osmanom pri Petrovaradíne a v roku 1717 pri Belehrade pod
velením princa Eugena Savojského. Týchto vojenských operácií sa zúčastnili aj jeho bratia Juraj a Ján
II., ktorí obaja zahynuli v boji a sú pochovaní v Petrovaradíne.
V roku 1723 bol Andrej Koháry povýšený
do hodnosti majora a neskôr plukovníka. V roku 1730 vstúpil do pluku baróna Seherr von Thoss a
neskôr na svoje náklady založil vlastný jazdecký dragúnsky pluk. Andrej Koháry patril medzi popredných
uhorských šľachticov a bol naklonený kráľovnej Márii Terézii. Pri príležitosti jej korunovácie bol povýšený
na poľného podmaršala a stal sa kapitánom uhorskej šľachtickej gardy na kráľovskom dvore. Rozšíril
rodový majetok aj o panstvá v Rakúsku: Ebenthal a Walterskirchen. Dvojkrídlový kaštieľ vo Svätom
Antone, kam preniesol rodinné sídlo z hradu Čabraď, dal v rokoch 1744 – 1750 prebudovať na
reprezentatívnu šľachtickú rezidenciu, kde sa usadil aj s rodinou. Oženil sa s dcérou banskoštiavnického
komorského grófa s Margarétou Máriou Teréziou Thavonatovou. Toto manželstvo bolo obdarené
početným potomstvom. V rodostrome sa uvádza sedem detí: Mikuláš I., Ignác II., Anton, Ján III., Mária
Polixena, Mária Terézia a Karolína. Okrem týchto detí sú zapísané vo svätoantonskej matrike ešte ďalšie
deti, ktoré umreli v detskom veku vo Svätom Antone.
V roku 1727 dal postaviť na Sitne filagóriu (rozhľadňu), ktorá bola zničená bleskom. V roku 1886 ju dal
opraviť Filip Coburg. Ako majiteľ veľkého panstva Čabraď a Sitno, ktoré susedilo s Banskou Štiavnicou a
ako hlavný župan Hontianskej župy, zúčastnil sa s inými predstavenými Hontu a Banskej Štiavnice
slávnostného uvítania príchodu cisára Františka I. Lotrinského, ktorý v roku 1751 prišiel na inšpekčnú
návštevu do banských miest. Krátko po prestavbe kaštieľa vo Svätom Antone 21. decembra
1757 umrel a bol pochovaný v Banskej Štiavnici.

ZDROJ: Múzeum vo Sv.Antone
apa